Pondelok 23.9 / Denim day

V pondelok začal náš homecoming víkend. Každý deň sme mali danú tému, podľa ktorej sme sa mali obliecť. Každý mal ukázať školského ducha. V pondelok bol rifľový deň. To nebolo ťažké splniť a toto zvládla väčšina. Mali sme zas zmenený rozvrh. Všetky predmety každý deň okrem štvrtka ( to sme sa neučíli). Na mojej hodine US history sme si vyskúšali súdny proces. Bolo to dosť zaujímavé. Mali sme 3 sudcov (ja som bola jedným z nich), obhajobu, žalobcov a svedkov. Ja ako sudkyňa som musela napísať svoj názor ohľadom viny alebo neviny Chivingtona v procese masakru v Sand Creek pred a po vypočutí svedkov . ,,Súd” nakoniec vyhrali žalobcovia, aj keď obhajoba bola lepšie pripravená. Celý tento prípad bol veľmi smutná a tragická záležitosť. Ako bonus sme sa obliekli ako naše role, ale len na tú hodinu ( nemáš porušiť rifľový deň). Večer ma čakal môj ďalší volejbalový tréning a krásna obloha.

Utorok 24.9 / Twins day

Dvojičkový deň mal byť hlavne o zábave. Tento deň ukázalo len pár ľudí ,,školského ducha”. Väčšina študentov sa obliekla normálne bez svojej dvojičky. Na mojej band hodine sme poriadne cvičili. V stredu sme mali mať prvé vystúpenie a nikto nechcel nič pokaziť.

Stredu 25.9 / Red, white and black day

V stredu sme sa rozdelili na dve skupiny. Prvou boli seniori a druhou všetci ostatní. Seniori mali byť oblečení v čiernom a my ostatní sme si mohli vybrať medzi červenou a bielou. Ja som si ráno kúpila školskú čiapku a šál. Obe veci boli červeno-biele a pekne ladili k môjmu bielemu outfitu. Dnes sme začali aj nášho Secret Setter ( pre mňa Secret Santa). Je to niečo ako volejbalová tradícia. Išlo o dávanie si darčekov navzájom, so zapojením aj niektorých chalanov z našej školy ( každá baba z volejbalového tímu dostala papiere s informáciami ohľadom iného dievčaťa, jej obľúbené sladkosti, jedlo a ktorých chalanov považuje za zlatých). Našou úlohou bolo kúpiť veci zo zoznamu, dať ich chalanom zo zoznamov aby im to doniesli oni. Ja keď som písala svoj zoznam som žiadne mená chalanov nevedela, preto som to mala trošku zaujímavejšie. Môj prvý darček mi bol doručený mojou spoluhráčkou Johannou. Bolo to zlaté a všetko som zjedla hneď. Poobede sme mali niečo ako zahájenie homecomingu. Celá škola sa stretla v telocvični a čakal nás krátky program. Krátke vystúpenie roztlieskavačiek a pár zábavných hier. Skončili sme o 2 a išlo sa domov. Večer nás čakal bonfire a band vystúpenie. Ja som veľmi veľmi nechcela hrať. Kedže stále nemám husle, hrám asi na každom možnom nástroji. Na bonfire v meste som hrala na Čineloch ( ak sa to považuje za hru) a snažila sa tváriť čo najviac nenápadne😂. Toto bolo obrovské prekonanie seba samej a bola som šťastná, keď to skončilo😂. Zoznámila som sa tam s jednou maminou mojej spoluhráčky a bolo to milé stretnutie. Je to najväčší volejbalový fanúšik, akého poznám. Chodí na všetky naše zápasy a je veľkou podporou pre celý tím.

Štvrtok 26.9 Field day

Bol to jeden z mojich najlepších dní v Amerike. Je to niečo ako športový deň v škole . Boli sme rozdelení na 32 skupín. Bolo 16 číselných skupín a ďalších 16 skupín s písmenom. Ja som bola v skupine B a volali sme sa Beach Boys. Vychytala som super skupinu. Naše prvé stanovište bolo kreslenie. Súperili sme vždy iba čísla s číslami a písmená s písmenami. Náš súboj bol dosť vyrovnaný. Prehrávali sme 19/16 a nakoniec sme vyhrali 24/22. Ďalej nás čakalo preťahovanie lanom a vo dvojici sme mali preniesť balón z jedného miesta na druhé so zviazanými nohami. Tam sme si poriadne zaskákali a obe sme vyhrali. Naše tretie stanovište bol frisbee zápas. To sme najskôr nezvládali a prehrávali 0/3. To sme tiež obrátili a vyhrali sme 5/4. Začali sme uvažovať, že sa premenujeme tím back😂. Volejbal bol sranda. Ja som si aspoň zapodávala a to bolo všetko 😂. Celkom nudný zápas. Na obed sme mali 40 minút. Bola to dobrá prestávka na oddych. Dodgeball alebo vybíjaná, bola ľahká výhra. Mali sme ľahkého súpera . Kickball bol pre mňa najlepší zážitok z tohto dňa. Je to podobné ako baseball ( nemám ani poňatia, aké sú pravidlá v baseballe 😂 ), ale postupne som to začala chápať. Začali sme naozaj dobre, vyhrávali sme 3/0 a všetko šlo dobre. Prišiel zvrat a náš súper otočil skóre v náš neprospech 7/6. Už sme mali málo času a na rade boli poslední dvaja ľudia( jeden chalan a ja ). On prebehol všetky méty a bolo vyrovnané 7/7. Ja som sa snažila odkopnúť tú loptu čo najďalej a začala bežať, dostala som sa na prvú métu a myslela si , že som skončila. Nášmu súperovi začala tá lopta stále padať z rúk a nakoniec som ja prešla cez všetky méty a získala víťazný bod 😂 . Toto bola najväčšia zábava pre všetkých ( dievča čo nepozná pravidlá vyhrala zápas). Predposledné stanovište bolo trošku o logike a vedomostiach. To sme žiaľ prehrali o jeden bod 😥. Najťažšia otázka : ,,kedy začína v štvrtok 7 hodina, čo je vlastne pre nás v ten deň 3 😂 .”Posledné stanovište bolo Capture the flag. Dva tímy súperili o to, kto prvý ukradne vlajku druhého tímu. To sme s prehľadom vyhrali 😂 . Všetky tímy sme sa stretli na našom školskom ihrisku a boli zvedaví, kto je víťaz. Víťazom sa stáva tím ……B🤗. Ako víťazný tím sme si zahrali vybíjanú s učiteľmi. Bol to super deň.

Piatok 27.9

Dnes bol ,,normálny školský deň. ” Večer sa konala homecomingová futbalová hra. Bol to môj prvý zápas na ktorom som bola. Vyhrali sme 34/0 🤗. Bolo to celkom zaujímavé, ale bola tam zima 😂 . Od môjho Secret setter som dostala brownies. Mňam 😂 .

Sobota 28.9 Volejbal a Homecoming tanec

Dnes ešte pred homecomingovým tancom som mala volejbalový zápas. Bol to ten najhorší zápas, aký sme hrali ( ani sme nehrali, pretože nás súper bol extrémne slabý). Fest ma tento zápas sklamal. Nenechala som si však pokaziť deň a tak či tak sa tešila z víťazstva. Po zápase ku mne prišla moja kamarátka Willow a spolu sme sa pripravovali na homecoming tanec. Mne prišli topánky, ktoré som si objednala na túto príležitosť asi 2 hodiny predtým ako sme odišli 😂 . Pred odchodom sme si boli spraviť fotky pri našom dome.Celkom sa podarili a som s nimi spokojná. Ja som sa ešte pred tancom stretla v meste s mojim doprovodom a išlo sa na pizzu 😂 . Homecoming dance bol skvelý. Bolo to zábavné, stretla a spoznala som veľa nových ľudí, tancovala a mierne trpela v tých topánkach 😂 . Hlasovali sme aj za kráľovnú a kráľa plesu. Moja favoritka žiaľ nevyhrala. Prekvapivo to nebrali všetci až tak vážne, ako som si myslela. Bolo to super zážitok.

Nedeľa 29.9

Bola som unavená a snažila sa hlavne spať. S mojou rodinou som bola na obede s ich brazilskými kamarátmi. Rozprávali sa hlavne po portugalsky, ale občas prepli aj do angličtiny. Brazilské jedlo je úžasné a sladkosti sú ešte lepšie. Nemôžeš ich zjesť veľa, pretože sú extrémne sladké 😂 .

Naty

Pondelok 16.9

V pondelok sa nestalo nič zaujímavé. Videla som len túto nádhernú oblohu. Bola krásna a dúfam, že vás poteší rovnako ako mňa.

Utorok 17.9

V utorok sme si s Willow spravili menší výlet cez obednú prestávku. Boli sme sa prejsť von, aj keď počasie nebolo najkrajšie. Pri škole bol zaparkovaný školský autobus, takže som si mohla spraviť ďalšie fotky. Sú skôr vtipné ako pekné. Bolo to len pre zábavu. Celý deň som musela chodiť v čiernom. Je to niečo ako predzápasová tradícia.

Čakalo ma 20 minút chémie a išlo sa na zápas. Cestovali sme do mesta Breckenridge ( 2 hodiny) v špeciálnom autobuse. Má wifi a zástrčky, no čo viac si priať. Pred odchodom sa nám stala jedna nepríjemná vec. Škola tu je ohľadom športov veľmi prísna. V deň zápasu nesmieš chýbať na hodinách. Jedna moja spoluhráčka vynechala prvú hodinu a musela vystúpiť z autobusu a zostať v škole. Je to nekompromisné. Cesta bola dlhá ale odmena bola skvelá. Môj tím vyhral ( zasa ako jediný) a my sme odchádzali s úsmevom na tvárach. Domov sme prišli neskoro večer a stala sa nám vtipná príhoda. Pôvodne sme ja a moja sestra mali vystúpiť na parkovisku pred našou školou, ale nejako sa to zmenilo. Ja som o tom nevedela a moja sestra vystúpila skôr.Trénerka sa nás pýtala, či ide ešte niekto vystupovať. Ja som samozrejme ako jedna z prvých kričala, že nie. Autobus sa začal pomaly otáčať a zrazu mi volá moja sestra. Chvíľu som sa pozerala na ten mobil, či je to reálne. To mi to nemôže napísať do správy alebo rovno povedať, veď sme v rovnakom autobuse. Rozhodla som sa to radšej zdvihnúť. Rovno sa ma opýtala, či som ešte v autobuse. Moja odpoveď bola kladná a začali sme riešiť , či môže autobus zastaviť ( začalo mi dochádzať, že ona asi už nie je v autobuse). Šofér bol celkom ochotný a ešte zastavil na parkovisku kde vystupovala ona. Ja som vystúpila a hneď videla auto mojich rodičov. Môj ocino sa smial a všetci sme sa na tom dobré zabávali. Jednoducho som sa stala zabudnutou v autobuse 😂. Najprv si to vraj ani neuvedomili a potom sa môj ocino opýtal,, kde je Naty? “

Streda 18.9

Najkratší deň v týždni. Mám len 4 hodiny a potom sa musím stretnúť so svojou Ex- EDovou skupinkou. Tento týždeň bol trošku iný. Nestretla som sa s nimi, ale všetci sme išli rovno do telocvične. Dnes bol takzvaný Clubs meeting. Pointa je v tom, že si môžeš vybrať asi z 25 klubov tie, ktoré ťa zaujímajú. Bolo to veľmi rôznorodé a naozaj úžasné. Je super , že škola ich podporuje a vlastne podporuje teba ako človeka. Ja som si vybrala trošku viac klubov ako som pôvodne plánovala( móda, jeden projekt spojený s Rotary, Muzika a kultúra- zdieľaš svoju kultúru s ostatnými, Rock Climbing, Spoločenský klub, Dobrovoľník v nemocnici a ping-pongový klub😂). Nie je ich málo, ale ja to nejako hádam budem zvládať. Večer ma čakal už len tréning a zajtra ďalší zápas. Mali sme špeciálny tréning a trénovali sme s C tímom. Hrali sme hrozne a celý tréning bol dosť zlý. Naozaj sme dúfali, že sa to neodrazí na našej zajtrajšej hre.

Štvrtok 19.9

Ráno ma môj yeo vyzdvihol z domu a spolu sme išli na Rotary meeting. Majú tam skvelé raňajky a ja som povedala pár slov ako o Aspene, škole a mojom živote v Amerike. Musela som odísť trošku skôr kvôli škole. Prišla som asi o 5 minút neskôr v mojom Rotary saku. Môj učiteľ hudobnej mi pochválil moje piny a inak si ma moc nevšímal. Musíme veľa cvičiť na homecomingové vystúpenie ( 28.9). Dnešný volejbalový zápas sme hrali v meste Basalt vzdialené 20 minút. Ja som nastúpila ako libero. Mala som zelený dres a cítila som sa ako shrek 😂. Prvý set sme hrali zle, ale aj tak sme ho tesne vyhrali. Druhý sme na začiatku hrali ešte horšie. Prehrávali sme 18/7 a ja som akurát išla podávať. Podávanie je moja najobľúbenejšia časť hry. Dnes sa mi ešte k tomu špeciálne darilo. Dostala som náš tím z veľmi zlého skóre na 18/17 a potom som podala do siete. Musela som to trošku zdramatizovala😂. Potom sme konečne začali hrať ako tím. Bolo sa na čo sa pozerať.Vyhrali sme už 4 krát po sebe. Dnes konečne vyhral aj náš Varsity tím.

Piatok 20.9

V piatok bol celosvetový protest proti zmene klímy. Okolo 400 žiakov z aspenskej strednej a základnej školy sa zúčastnilo. Ja som najskôr váhala, ale úprimne som sa chcela zúčastniť. Moja prvá povinnosť bola ísť za našou školskou doktorkou. Včera som na volejbale spadla na nohu, ktorú som si pred rokom zlomila( najskôr som v tedy o tom nevedela a myslela som , že to nič nie je). Tento krát to nebolelo až tak, ale aj tak som to cítila. Zápas som dohrala a potom už len oddychovala na lavičke. Išla som sa teda ráno pozrieť do jej kancelárie, no celý deň bola odcestovaná. Ja som sa rozhodla ísť teda na protest. Bola som ospravedlnená z celého dňa a ešte som sa mohla zúčastniť niečoho tak dôležitého. Trvalo to okolo dvoch hodín. Kedže mi moja mamina omylom zrušila ospravedlnenie z posledných 3 hodín, musela som sa vrátiť do školy. Na mojej 5 hodine som písala test. Za to som moc vďačná nebola, ale aspoň to bolo za mnou. Večer som nemala tréning a mohla som si oddýchnuť. Prišli mi šaty na Homecoming ( sú krásne).

Sobota 21.9

Dnes ma čakal zápas na našej škole. Nastúpila som už v normálnom drese a hrali sme tak, ako sme zvyknuté. Moja host rodina mňa a moju staršiu sestru Caroline prišla podporiť. Pre mňa to bol zlý deň. Nehrala som tak ako hrávam. Nabudúce to bude hádam lepšie. Náš ďalší zápas bude o týždeň. Bude to homecomingový zápas. Poobede sme mali s mojou rodinou menší fotografický deň. Prišiel profesionálny fotograf a my sme si spravili niekoľko fotiek. Večer sme išli na spoločnú večeru do jednej sushi reštaurácie v meste. Bolo to výborné a pekne drahé. Poslednou dnešnou zástavkou bolo kino. Negatívne veci: bolo tam chladno, popcorn stoji 8 dolárov a lístok asi 15. Pozitívne: boli tam extrémne pohodlné sedačky a vyzeralo to tam pekne. Film bol celkom dobrý, len moc dlhý.

Nedeľa 22.9

Ráno som sa učila na ďalší test z chémie. Z toho prvého som najskôr dostala F a potom C ( je to komplikované vysvetliť ale ide o to, že som mala 12 bodov z 24 a dostala som F, potom mi ho môj učiteľ zmenil, pretože som mala všetko dobre, ale ja som sa rozhodla polku vecí zmeniť. Nakoniec mi dal C za pár ďalších cvičení). Poobede som sa konečne stretla s mojou conselorkou ( Samanthou). Je milá a veľmi dlho sme sa rozprávali. Boli sme sa aj pozrieť na lacrossový zápas. Najvtipnejšie bolo, keď sa ma Samantha opýtala, že či viem pravidlá. Ja o tomto športe nič neviem a ona tiež nie 😂. Iba sme sa na to pozerali a keď kričali ostatní, kričali sme s nimi a smiali sa na tom. Je to pekný zážitok. Potom sme šli na smoothie a domov.

Naty

Pondelok 9.9 / Utorok 10.9

Tento týždeň pokračujeme konečne normálnym rozvrhom. V pondelok som bola celý deň poriadne unavená a presne tak som aj vyzerala v škole. Potrebovala som dospať víkend a dopísať moje blogy. Mala som veľa úloh zo školy ( áno učím sa tu a povedala by som, že rovnako ako ostatní). V utorok som konečne dokončila svoje umelecké ,,dielo” a mohla som rovno pokračovať. Naša výsledná práca bude na papieri veľkosti A3. O tom som nevedela, takže to bolo pre mňa prekvapenie. Je naozaj ťažké skopírovať iné dielo (dokonca aj moje vlastné dielo) a môj obdiv majú všetci, čo to dokážu. Na tréningoch sme začali trénovať systém, ktorý budeme hrať na zápasoch. Náš prvý zápas nás čaká už v štvrtok v Aspene na našej škole.

Streda 11.9

Deň, ktorý zmenil svet. V roku 2001, 11 septembra sa stalo niekoľko teroristických útokov v Amerike. Zomrelo pri tom 2996 ľudí. Na mojej hodine US history sme tejto téme venovali niekoľko dní. Na konci týždňa, sme mali odovzdať dve strany textu s naším názorom a pripojiť k tomu aj interview . Interview sme mali viesť s niekým, kto má viac ako 33 rokov. Rozprávali sme sa o jeho pocitoch ohľadom 9-11. Ja som si vybrala moju maminu (zo Slovenska) a moju učiteľku angličtiny Jane. Jane v ten čas žila v New Jersey. Opisovala mi, čo sa v ten deň stalo a ako sa o tom dozvedela. ,,O tmavom oblaku prichádzajúcom z New Yorku. ” Veľmi sa bála, pretože v ten čas veľa jej priateľov pracovalo na Manhattane a nemohla sa im dovolať. Bol to veľmi zaujímavý rozhovor a celkovo ma jej život zaujal. Tejto téme sa tu venovala väčšia pozornosť a dozvedela som sa o tom veľa nových informácií. Teraz niečo trošku zábavnejšie. Pre mňa to bol presne mesiac, čo som tu. Nemôžem uveriť ako rýchlo to ubehlo. Bol to skvelý mesiac. Navštívila som niekoľko zaujímavých miest, spoznala nových ľudí, fotila, jedla a snažila sa žiť. Moc som sa nezmenila. Stále sa usmievam, smejem a veľa rozprávam 😂 . Chýba mi domov, no zároveň si to tu neskutočne užívam. Ďakujem Rotary za túto príležitosť a tak isto mojej mamine ❤️ . Všetkým ľuďom, ktorí ma podporovali a ďakujem za veľa vecí Bohu.

Každú stredu mám len 4 hodiny + obed . Potom mám dve hodiny, ktoré trávim s mojou ex edovou skupinkou. Rozprávame sa a hráme hry. Môžeme si tam oddýchnuť a o 14 hod. sa ide domov. Večer ma čakal tréning. Všetci sme makali a snažili sa pripraviť na štvrtkový zápas. Škola nám dala tašky značky nike ( môžeme si ich nechať), tričká a Aspen mikiny. Mohli sme si vybrať aj dres. Ja som si vybrala číslo 7 a je mi viac ako veľké 😂 .

Štvrtok 12.9

Do školy som si zobrala so sebou aj svoje veci na volejbal. Zostávam tam dlhšie a budem čakať na zápas. Písali sme test z chémie a bolo to ťažšie ako som očakávala. Počas obeda som si kúpila svoj prvý ,,školský obed”. Bol to len jednoduchý yogurt s vločkami. Bola som z toho taká šťastná a vďaka mojej kamarátke Willow mám tento moment zachytený na fotke. Trošku musím vysvetliť naše zápasy. Každá´škola má 3 tímy. Vždy sa stretnú dve školy a odohrajú sa 3 zápasy podľa tímov. Začal tím c vs c. Náš tím žiaľ prehral. O 5.30 poobede sme začali hrať my (môj tím) . Prvý set sme prehrali. Druhý sme zasa naopak vyhrali a tretí tiež. Systém ktorý sme hrali, som začala konečne chápať (hrali sme na dvoch nahrávačov) . Posledný zápas hrali varsity tímy. Ten sa hrá špeciálne. Hrá sa na 3 víťazné sety a naše dievčatá prehrali 2/3. Aspoň že náš tím vyhral. Páči sa mi, že prišlo veľa ľudí podporovať a bol tam poriadny hluk. Žije to tu športom. Večer som musela ešte spraviť svoju úlohu z US history . Bola som celkom spokojná ako a čo som napísala.

Piatok 13.9

V piatok sa nestalo nič špeciálne. Nemala som tréning a mohla som si konečne oddýchnuť. Večer som sa rozprávala so svojou host sestrou a rozprávali sme sa hlavne o blížiacom sa homecomingu. Museli sme ísť skoro spať a byť nachystané na ďalší zápas. Ten sa konal v meste Craig v Colorade. Jedna bonusová vec. Na obed som mala fialový Kit Kat ( najlepšia sladkosť akú som tu zatiaľ mala 😂 ).

Sobota 14.9

Ráno sme vstávali o 7 a o 7.30 nás už čakal autobus pred školou. Cestovali sme žltým školským autobusom 3 a pol hodiny. Mám rada ten autobus. Škola bola celkom pekná ale naša je krajšia. Prekvapilo ma, že prišlo dosť ľudí. Hralo sa tak isto a ,,história ” sa opakovala. JV alebo teda B tím bol jediný, ktorý vyhral. Prvý set sme prehrali. So skóre 28/30 , druhý sme vyhrali a tretí tak isto. Sú tu veľmi prísni rozhodcovia. Vždy si pozerajú hráčky, či sú postavené tie čo sú napísané. Keď striedate, musíte počkať kým povie, že môžete. Jedna baba bola ,,nedočkavá” a dvakrát sa vystriedala príliš rýchlo. Dostala žltú kartu. Navzájom sa podporujeme pokrikom let’go ladies. Cestou naspäť som sa snažila aspoň trochu spať. Myslím, že sa mi to na chvíľu aj podarilo. Ubehlo to celkom rýchlo a domov som sa dostala o 7. Mala som večeru a išla som spať. Bonus číslo dva. Dnes som mala žltý Kit Kat ( fialový bol lepší).

Nedeľa 15.9

V nedeľu ráno som spolu s mojou rodinou navštívila katolícky kostol. Bolo to zaujímavé a veľa tam spievali. Bolo to niečo iné a som rada, že som to dopredu neodsudzovala a dala tomu šancu. Dokonca nám dali aj niečo sladké na jedenie. Oni si čítali z ich Biblie a ja z tej svojej. Pochválili mi môj obal na Bibliu, takže ďakujem mojej tete . Po kostole sme sa šli najesť do ,,Bieleho domu.” Z vonka to vyzerá ako domček, no z vnútra to je úplne iné. Páčilo sa mi tam. Dávajú tam veľké porcie jedla a ja som si objednala úžasný steak. Doma som si ešte urobila úlohy a išlo sa spať.

Naty

Piatok 6.9

Dnes som sa úprimne tešila do školy. Oprava, nie tak úplne do školy, ale skôr na to, čo prišlo potom. Tento týždeň sme mali trošku zmenený rozvrh. Mali sme všetkých 7 hodín ( nie len 6) . Každá mala len 30 minút, čo bolo lepšie. Pre mňa bol piatok ešte o niečo kratší. Čakal ma prvý dištrikčný Rotary meeting. Konal sa v meste Crested Butte. Je to malé, krásne mesto s obrovskou históriou. Mali sme sa tam stretnúť o 5 hod. a cesta z Aspenu trvá 3 a pol hodiny. Musela som vynechať svoje posledné dve hodiny (biológiu a matiku) a odišla som zo školy skôr. Môj yeo ma vyzdvihol a zaviezol do Carbondale. Odtiaľ som už cestovala so Stefanom a Tami. Po ceste sme sa hlavne rozprávali a obdivovali krajinu. Cesta ubehla rýchlo a už aj sme boli v Crested Butte. Mali sme sa stretnúť v kostole. Bol malý ale pekne vybavený. Počkali sme kým dorazia všetci študenti aby sme mohli začať. Začali sme zoznamovaním a snažili sme sa zapamätať si mená ostatných. Aspoň ja som sa snažila a je to poriadne náročné. Dostali sme tričká a fľašu na vodu. Mohli sme si vybrať akú veľkosť trička chceme. Ja som si ako inak zobrala o 2 čísla väčšie 😂  . Na radu prišlo predstavovanie pred všetkými členmi rotary a niekoľko inštrukcií ohľadom ďalšieho dňa. Ešte sme si vymenili medzi sebou piny a išlo sa ,,domov”. Dokopy je v Colorade v mojom dištrikte ( sú dva) 21 výmenných študentov. Z toho 8 dievčat. To bol dôvod, prečo dievčatá mohli zostať spolu ubytované v jednom dome a chalani boli rozdelení do troch rôznych. Večer sme sedeli pri ohni a opekali marshmallows. Museli sme sa znova predstaviť kvôli neschopnosti zapamätať si mená ostatných😂. V našom dome v Crested Butte sme si v noci ešte spravili čajíky( bola tam večer zima + pozdravujem môjho obľúbeného človeka s rovnakou láskou k čaju) a potom sa už išlo spať. Bol to príjemný večer a musím povedať, že všetky dievčatá a celkovo všetci študenti si veľmi rozumieme, mám ich naozaj rada . Zajtra nás čakalo ďalšie skoré ranné vstávanie. Náš dom alebo čo to vlastne bolo bol krásny a mal ping-pongový stôl a stolný futbal 😂 .

Kostol

náhodný dom

Sobota 7.9

Naša host mum nám spravila ráno raňajky a my sme už len čakali, kým nás niekto z Rotary príde vyzdvihnúť. Bývali sme asi 7 minút cesty autom, takže sme tam boli za chvíľu. Doobeda sme počuli toľko informácií, že môj mozog ich rovno začal aj zabúdať 😂. Bolo to nevyhnutné ale veľmi únavné. Na obed sme išli na naozaj malú túru. Nebolo to náročné a spravili sme si tam fotky s vlajkami. Niektorí jednotlivci si svoje vlajky dokázali zabudnúť a buď sa k niekomu pripojili alebo len tak postávali. Mali sme na chvíľu rozchod a mohli sme si vybrať medzi mini golfom, lezeckou stenou, trampolínou a ešte zopár atrakciami. Kúpili sme si aj piny z tohto miesta a išlo sa na atrakcie. Mne sa podarilo na lezeckej stene spadnúť ( na začiatku) a keď som sa pokúsila vyliezť ešte raz, išlo to bez problémov. Vrátili sme sa naspäť do kostola a čakala nás aktivita. Rozdelili sme sa do tímov a dostali sme miesta, ktoré máme nájsť a spraviť si s nimi fotky. Niektoré boli naozaj vtipné a musím povedať, že sa mi páči, akí sú tu ľudia ochotní. Predstavte si, že by na Slovensku za vami prišla skupina tínedžerov, že s vami potrebuje fotku. Už vidím tie zdesené pohľady 😂 . Bolo to zábavné a moja skupina bola prvá, ktorá spravila všetky fotky. Čakala nás už len večera a menšia babská ,,párty”. Hudba a hranie stolného futbalu bohato stačilo ( ďakujem Yohanne za hry).

Nedeľa 8.9

V nedeľu ráno nás čakali raňajky ako v sobotu a posledné chvíle spolu. Pred odchodom domov sme mali napísať list. List je určený nám . Prečítame si ho na konci našej výmeny. Bolo to ťažké napísať a bude to ťažké čítať. Napísala som veci, ktoré dúfam splním a budem tu žiť na plno, no nie len tu. Chcem žiť naplno celý svoj život. To som si odkázala aj vo svojom liste. Na konci som ho dala podpísať väčšine ľuďom. Niektorí mi dokonca napísali aj odkaz, no žiaden som nečítala. Bude to pre mňa prekvapenie a dúfam že príjemné. Rozlúčili sme sa a čakala nás už len cesta domov. Po ceste najskôr svietilo slnko a za chvíľu už pršalo. Typické počasie pre Colorado. My sme si chceli spraviť ešte fotky na niektorých miestach po ceste. Počasie nás neodradilo a my sme si síce upršaní, ale šťastní spravili fotky. Z Carbondale ma odviezli domov moji rodičia a prišiel záver víkendu.

Naty

Sobota 31.8

V sobotu ráno sme sa rozhodli ísť na menší hiking ( myslím že už to bude sobotňajšia tradícia 😄 ). Menší hlavne preto, že som sa v piatok vrátila z môjho týždenného tripu a bola som pomerne unavená. Dali sme si raňajky a prichystali sa. Ja som si zobrala aj svoju požičanú kameru zo školy. Snažím sa ju čo najviac užiť kým ju ešte mám. O pár dní ju budem musieť žiaľ vrátiť. Fotenie mám naozaj rada, takže kamera a mobil boli prvé veci ktoré nemohli chýbať. Potom som už potrebovala len vodu a mohli sme sa vydať na výlet. Úprimne, mne ani mojim sestrám sa moc nechcelo a svoje nechuť sme spoločne zdieľali 😭 . Cesta bola krátka a opäť sme sa vydali do Snowmass village. Je to obľúbené miesto mojej rodiny. Som rada, že sa viem už celkom dobre orientovať a viem ako sa tam dostať. Posledný hiking bol tiež na tomto mieste ale bol trošku iný. Vtedy sme sa vyviezli lanovkou hore a zišli si celý kopec dole. Dnes bol plán si to vyšľapať hore. Samozrejme nie celé kvôli našej únave. Stačilo od polky kopca . Ani to sa nám nakoniec nepodarilo celé, ale nevadí, nabudúce to dáme celé. Spravili sme si fotky( ako inak) a užívali si výhľad. Vrátili sme sa späť domov a tešili sme sa na obed. Moja host mum je naozaj výborná kuchárka a bolo sa na čo sa tešiť. Zvyšok poobedia som strávila počítaním domácich úloh z matiky a neskôr pozeraním netflixu. 😄  Tých úloh z matematiky mám naozaj veľa a žiaľ som nemala čas na iné aktivity. Večer som musela ešte napísať report o svojom minulom mesiaci na výmene. Bolo to trošku zvláštne, pretože tu stále nie som viac ako mesiac. Nakoniec som napísala o svojom čase strávenom tu.

Nedeľa 1.9

Prvý deň, kedy som sa mala stretnú s ďalšími výmennými študentmi. Konkrétne s dvoma. So Stefanom a Durgou. Stefano je výmenný študent z Talianska a Durga z Indie. Obaja bývajú asi 45 minút cesty autom odo mňa. Toto naše stretnutie naplánovala stefanova host mum Tami. Je jeden z najvtipnejších ľudí akých poznám a som jej neskutočne vďačná za tento deň. Moji host rodičia ma teda zaviezli k Tami domov (Carbondale) a odtiaľ sa začal náš spoločný výlet. Chystali sme sa totiž do Glenwood Springs. Je tam jeden ,, dobrodružný park”. V tom meste býva aj Durga, takže rozhodne nemohla chýbať na našom výlete. Lanovkou sme sa tam vyviezli a náš výlet poriadne začal až teraz.

Ja so Stefanom sme sa rozhodli pre tú najhoršiu atrakciu 😄. Všetci sme sa rozhodli ísť, aj keď Tami sme museli mierne ukecať . Som na ňu hrdá že nakoniec šla a všetci sme to zvládli. Ja som prekvapivo na tejto atrakcii vôbec nekričala 😭 . A to bola pre mňa asi tá najhoršia atrakcia z toho miesta. Ocenili sme, že nikto z nás nemal predtým raňajky 😭 a vybrali sa ďalej. Naša ďalšia atrakcia bola neporovnateľne pokojnešia. Ja som sa po našej prvej atrakcii cítila trochu zvláštne. Stále neviem či to bolo z toho alebo len z hladu.

Najskôr som teda uvažovala či vynechám alebo pôjdem na ďalšiu ,,výzvu”. Chvíľu som teda rozmýšľala a nakoniec zvíťazila zvedavosť a som za to rada. Vôbec to nebolo strašné a celý čas som si to užila. Potom sme už naozaj potrebovali jedlo a išli sme do menšieho Fast foodu. Dali sme si ,,americký hot dog”. K tomu som mala asi ten najsladší nápoj v živote. Na mňa to bolo až moc sladké ale ostatným to chutilo. Po našom obede mi bolo hneď lepšie, takže sa prikláňam k tomu že som predtým bola len hladná.

Naša ďalšia a odlišná zástavka bola jaskyňa. Najkôr sme čakali 10 minút v jednej rade lebo sme si mysleli že je to rada na vstup do jaskyne, a potom Tami zistila že je to inde . Trošku sme si teda zabežali, ale stihli sme to presne na čas. Mali sme úžasného sprievodcu. Pokecala som si s ním a ešte nám aj po ceste zaspieval. Hovoril zábavným spôsobom a pobavil všetkých v skupine.

Mine drop. Na tejto atrakcii sme sa zúčastnili bez Tami. Tá že vraj potrebuje oddych. Pre tých ktorí nevedia čo to je: ,,Proste padáte dole pripútaný k sedačke a po tme.” Na túto atrakciu sme čakali najdlhšie (asi hodinu). Pre mňa bolo toto rozhodne najlepšie so všetkého a išla by som na to znovu.

Alpine Coaster je tamin favorit. Môžeš si tam určovať rýchlosť akú chceš ty. Toto bol taký oddych. Nemusel si sa báť čo príde, len si si užíval jazdu a výhľad na mesto.

Žiaľ posledná atrakcia tohto dňa boli roller coasters. To bolo teda neskutočne rýchle 😭 . Chceli sme ísť teda ešte na ďalšiu atrakciu ale tá bola zavretá, a tak sme sa rozhodli vrátiť ,,domov”. Lanovkou sme sa vrátili späť k nášmu autu a odišli. Ako prvú sme zaviezli Durgu .

Bolo okolo 6 hod. večer, keď sme sa vrátili k Tami domov. Čakala ma prvá cesta autobusom samej. Medzi Carbondelom a Aspenom je spravená výborná doprava, takže som cestovala priamo. Tamin manžel ma zaviezol na autobusovú zástavku a za 7 minút mal prísť môj autobus. V tú dobu prišli dva a ja som samozrejme nastúpila najskôr na ten druhý. Spýtala som sa teda či tento autobus stojí na zástavke blízko môjho domu no odpoveď bola záporná. Tak som si pekne krásne zasa vystúpila a nastúpila hneď na autobus za ním. To už som vedela že je môj a zaplatila 6 dolárov. Cestovala som teda cca 45 minút a každú chvíľu sledovala obrazovku či tam nenaskočí názov mojej zástavky. Vystúpila som teda správne a pani šoférka mi popriala šťastnú cestu. Milá to žena 😭 . Na zástavke ma čakal môj host dad a ja som sa celá šťastná vrátila o 19.45 domov. Mala som ešte večeru a chcela som si spraviť ešte pár úloh z matiky. No chcela… ale môj plán sa zmenil 😄. Proste som zaspala.

Pondelok 2.9

Pondelok boli prázdniny. Labor Day holiday. Celý, a že naozaj celý deň som strávila robením úloh z matiky. 13 strán je za mnou 😄. Na obed sme ešte stihli trošku pogrilovať a ja som sa musela vrátiť späť k učeniu. Pripravila som si veci do školy a rovno aj veci na volejbal. Po vyučovaní zostávam v škole a budem čakať na tréning. Začínam teda o 5 a končím o 7 . Celkom sa teším, kedže som už ,,dávno” nehrala.
Bonus: Pre Američanov je typické na sviatok jesť hot dog alebo burger, my sme zvolili burger.

Tento víkend ma čaká prvý rotary meeting celého dištriktu, kde stretnem všetkých výmenných študentov. Neskutočne sa teším a ja sa tam chystám cestovať s Tami a Stefanom.

Naty

2. časť

Streda 28.8

Dnešné ráno som sa stihla zobudiť ešte pred budíkom v podobe našich učiteľov. Ponáhľala som sa do hostelu do kúpeľne, pretože som si potrebovala znova nabiť batériu do kamery a v kúpeľni som videla jedinú zástrčku😂 . Bola som prvá s takýmto úžasným nápadom. Batéria sa teda stihla nabiť úplne a ja som mohla cestovať ako jediná bez strachu či to môj fotoaparát prežije, takže som vlastne vyhrala dvakrát. Už pomaly prichádzala naša posledná zastávka. Santa Fe hodinu a pol vzdialené od nás bolo krásne. Hneď po príchode sme si zahrali poznávaciu hru. Boli sme rozdelení podľa ročníkov. Ja som teda ako tretiačka (Junior) bola so 3 ďalšími dievčatami. Boli sme najmenšia skupina a žiaľ sme prehrali. Táto hra spočívala v tom, že sme dostali mapu a niekoľko miest v Santa Fe, ktoré sme mali nájsť a spraviť si s nimi fotku. Pravidlo bolo, že na fotke museli byť všetci členovia skupiny. Na začiatku nám to nešlo dobre, ale potom sme sa zvládli zorientovať a postupovali sme rýchlo. Výhrou mala byť zmrzlina a ver mi, v Novom Mexiku potrebuješ zmrzlinu. Chýbali nám už len dve miesta , keď sme stretli prvákov. Na našom poslednom fotografickom mieste sme boli teda prví, v tej rýchlosti sme však zabudli na mňa 😂 a ja som sa neocitla na fotke. Bežali sme teda na naše miesto kde sme sa mali všetci stretnúť. Prváci nás však predbehli a ešte nám aj spravili fotku ako prichádzame po nich. Už sme sa teda rozlúčili so zmrzlinou a čakali na ďalšie dve skupiny a vedúcich. Boli sme tak hladní, že sme museli zavolať Gretchen aby prišla a niečo nám kúpila. Objednala som si Chicken bowl a chutilo mi to skoro celé. Tú štipľavú časť som nechala radšej tak. Potom prišla hádka o víťaznej skupine. Celé sa to tak zamotalo, že zmrzlinu nakoniec dostali všetci. Boli sme v mojom prvom ,,americkom” McDonald ‘s v Amerike. Celé to tam fungovalo už len na stroje, čo bola zmena.

Prišla poobedná siesta. Sedeli sme v parku a znova sme si písali denník. Niektorí členovia si dokonca pospali. Keď už všetci vyzerali že sa môžeme pohnúť, išli sme sa pozrieť do nášho hostela a trošku sa ubytovali. Každý z nás mal pridelenú nejakú úlohu na ďalší deň. Bol to normálny hostel, no padlo kvôli nemu pár sĺz 😂 . Mojich nie a ja som si v pokoji vybrala svoje veci a prichystala sa do Moew Wolf. Je to zábavné centrum pre tínedžerov a deti. Môžete si tam robiť zábavné fotky, je to poriadne bláznivé a veľké. Párkrát som sa stihla stratiť, no po čase som sa tam vedela orientovať perfektne. Boli sme tam dve hodiny a na konci sme si mali vybrať, ktorá fotka odtiaľ je najlepšia a povedať dôvod.

Na večeru sme išli do jednej reštaurácie v meste. Jedlo bolo skvelé a atmosféra úplne iná. Mexická a hlučná, no najdôležitejšie je, že bola príjemná. Cítila som sa tam uvoľnene a všetci sa dobre zabávali. Už nás čakal len spánok a posledný deň v Santa Fe.

Štvrtok 29.8

Ráno som si išla splniť svoju úlohu v kuchyni. Mala som umyť linku . Za chvíľu som to mala hotové a mohla som sa v pokoji najesť. Dala som si klasicky yogurt s vločkami a celá natešená na tento deň sa išla nachystať. Dnes sme išli do fotografického ateliéru v Santa Fe. Boli sme tam skoro celý deň a rozdelení sme boli na dve skupiny. Prvá si robila fotky s troma rôznymi pozadiami a druhá editovala svoje fotografie. Ja som začala editovaním a bolo to pre mňa ťažké. Mala som veľa fotiek a my sme si mali vybrať len jednu a tú editovať. Nakoniec som vybrala jednu zo Sand Dunes. Začala som ju teda editovať a nevedela som sa rozhodnúť či čierno-bielu alebo farebnú. Požiadala som teda o pomoc dvoch zamestnancov, ktorí nám pomáhali. Ani tí sa nevedeli rozhodnúť, tak sme si zavolali na pomoc ešte mojich učiteľov z tripu. Pozerali sme sa na to 6 a vyzeralo to naozaj komicky. Nakoniec vyhrala čierno-biela a spravila som ju trochu dramatickejšiu. Vytlačili sme to a zobrali domov ako suvenír.

Prišiel čas na obed. Obedovali sme v parku (zasa). Mali sme všetko možné aj nemožné. Kura, čipsy , ovocie a čokoládu 😂 . Čakala nás druhá časť dňa. Všetci sme sa trošku zahrali na modelov a fotografov. Bola to vážne sranda a užili sme si to. Dobrý spôsob ako spoznať ľudí okolo seba. Niektorí to zobrali ,,profesionálne” a iní zasa celé ako vtip. Musím sa priznať že som spravila tie najvtipnejšie fotky ( ostatným ľudom 😂 ).Večer nás čakala už len večera. Dali sme si pizzu a rozprávali sa. Bola to posledná noc, takže sme si moc nepospali.

Piatok 30.8

Ráno sme konečne nevstávali tak skoro. Pobalili sme sa a vyrazili domov. Po ceste sme sa ešte zastavili na kávu v Starbuckse. Ja kávu neznášam a namiesto toho som si vybrala nejaký studený nápoj. Bolo to neskutočne studené ale chutilo to dobre. Počúvali sme hudbu a niektorí ľudia si aj pospali. Rozchod bol pred školou. Ja som zabudla číslo svojich rodičov a musela som teda počkať kým odídu všetci ostatní a vyriešiˇto s učiteľmi. Oni išli vrátiť naše požičané autá z tripu a po ceste ma zaviezli doma. Som im za to vďačná a pekne som im to aj poďakovala 😂  . Pre Američanov je typické hovoriť ďakujem asi na všetko a na mňa sa to rýchlo nalepilo.

1 Časť

Nedeľa 25.8 deň odchodu

V nedeľu o 10 hod. ráno sa všetci účastníci môjho výletu stretli pred aspenskou strednou školou. Všetci prišli načas a naozaj sme odišli o 10. Veľké prekvapenie bolo, že sme nešli autobusom ale 3 rôznymi autami. Do áut nás rozdelili naši učitelia. Boli 3 a mali na starosti 19 študentov. Hlavou nášho výletu bola Gretchen. Ja som prvý deň cestovala s ňou. Bolo to teda prvý a zároveň posledný krát čo ma mrzí, lebo je naozaj dobrá šoférka a mali sme super auto. Ja s mojou kamarátkou sme si vybrali miesto úplne vzadu. Bolo to 8 miestne auto no nás bolo ,,len ” 7 . Aspoň nám zostalo trochu viac priestoru a jedlo sme mali hneď vedľa seba. Púšťali sme si pesničky z gretcheninho mobilu (jediný povolený) ,spievali a konečne vyrazili. Po asi 30 minútach sme mali prestávku v horách. Boli sme na krátkej prechádzke a začali sme fotiť. Konečne som mohla robiť fotiek koľko chcem 😭 a využila som to. Cestovali sme asi ďalšiu hodinu a prišiel ,,nový výlet.” Zastavili sme sa na jednej vyhliadke kde bolo veľa ľudí a silný vietor. Výhľad ale stál za to.

Potom sme už cestovali trošku dlhšie a po dvoch hodinách nás čakal obed. Zastavili sme v jednom malom meste. Tam sme si v parku dali sandwich s arašidovým maslom (americká špecialita so všetkým) a džemom. Ďalšia zastávka Sand Dunes. Museli sme sa už celkom ponáhľať. Bolo treba si rozdeliť stany, postaviť ich a spraviť si fotky na Sand Dunes. Campingovali sme blízko a hneď po príchode sme si rozdelili stany. Ja s Nadiou som dostala stan nášho vedúceho Luka. Bola sranda ho rozložiť a dali sme to celkom dobre a rýchlo. Trošku sme sa vybalili a mali sme čas na písanie svojho ,,denníka.” To trvalo asi 10 minút a hneď sa išlo do Sand Dunes. Ešte jedna vec, bolo tu neskutočne teplo a dusno.

Sand Dunes

Na fotke som ja, Nadia a Gretchen

Hore na vrchol Dunds vyšlo len pár ľudí a ja som našťastie medzi nimi bola. Bolo to dosť náročné a stále sme sa prepadali nižšie. No ten výhľad hore bol krásny. Keď zafúkalo, tak to už také príjemné nebolo ale to ťa nemôže odradiť. Máme odtiaľ veľa fotiek, ale tu ich všetky nemôžem dať. Vybrala som tie, čo mi najviac pripomínajú aké to bolo. Večer nás čakalo opekanie a na ďalší deň menši hiking.

Pondelok 26.8

Ráno sme vstávali o 6.30 . Mali sme raňajky a pomaly začali baliť stany. Neskôr sme vyrazili na naše ďalšie miesto. Ako inak sme si museli dať ZNOVA PRESTÁVKU. Po 20 minútach v novom aute, čo bola vlastne dodávka a zlej ceste sme tam konečne boli. Náš prvý malý hiking. Nebolo to náročné a cesta viedla k malému vodopádu. Teda ak si sa chcel pozrieť priamo k nemu, musel si ísť po vode. Bola ľadová, ale ja som musela ísť, takže žiadny problém. Topánky predsa uschnú. Po tom, ako sa všetci vrátili, sme si dali niečo malé na jedenie a Cestovali sme smer Taos.

Prešla asi hodina a my sme všetci boli naozaj hladní. Zastavili sme blízko kaňona na moste Rio Grande George Bridge a dali sme si tam obed. Ja som mala burito a je to výborné. S mojou ďalšou kamarátkou sme si spravili niekoľko fotiek na moste ( trošku dobrodružstva) . Bolo to vtipné , hlavne ako sa všetci ostatní na nás pozerali. Tie fotky sú krásne. Jedna z mojich najobľúbenejších spomienok z tripu.

Recycle place

Veľmi zaujímavé miesto. Bolo to blízko mesta Taos. Je to niečo ako začínajúca dedina. Domy sú tam postavené hlavne z fliaš a žijú tam dosť ekologicky. Vodu využívajú viac krát a dôležitou súčasťou je slnečná energia. Pestujú veľa zeleniny a ovocia. Stavba takéhoto domu trvá cca 5 rokov. My sme im trošku pomáhali. Bolo to extrémne náročné. Hlavne preto, že tam bolo okolo 43 stupňov v ten deň. Ja som bola tak unavená, že som začala rozprávať niečo medzi angličtinou a slovenčinou. Všetci sa na mne riadne zabávali😂 . Potom už sme našťastie toto miesto opustili a hurá na naše ďalšie campingové miesto. V Taose sme trošku zablúdili a šli sme asi 15 minút navyše. Konečne sme prišli tam a náš camping bol spojený s hostelom. Mohli sme sa umyť a nabiť si baterku z kamery. Skvelý pocit umyť sa. Hneď si začneš vážiť veci ktoré máš každý deň o trochu viac. Na večeru sme mali zeleninu s ryžou. Chutilo to zaujímavo a neskôr nás čakal ďalší večerný meeting. Išla som teda skoro spať, pretože ráno sme vstávali 6.45 a mali sme mať 6 hodinový hiking.

Utorok 27.8

Ráno sme si spravili sami raňajky. Zbalili sme len to najnutnejšie a išlo sa na hiking. Bolo to naozaj ťažké. Veľa ľudí to vzdalo a o to viac som na seba hrdá že som to vyšla až úplne hore. Jednoducho som sa prekonala a to ma neskutočne teší. Bola som prvé dievča hore . Moju skupinku tvorili 3 baby a 3 chalani. Tie baby to však po ceste vzdali a ja som teda vyšla hore sama. Bola tam neskutočná zima ale videli sme chipmunkov. Boli hrozne zlatí, po čase sa nás dokonca prestali báť a my sme ich mohli kŕmiť. Mne už bola strašná zima tak som sa vybrala sama dole. Po chvíli som stretla milého pána so psom tak som im spravila fotku. Po ceste som ešte stretla moju učiteľku a s tou som sa dohodla, že nemôžem ísť sama a že ich niekde počkám . Zachránila ma Gretchen, ktorá sa po ceste otočila a vrátila so mnou. 3 hodiny som sa s ňou v kuse rozprávala. Prebrali sme naozaj všetko ( aj to že dievčatá v Amerike majú menšie svaly ako na Slovensku 😂 ). Dole sme museli počkať na zvyšok ľudí.

V campingu sme boli všetci unavení ale plán bol ísť do mesta. Výnimku mali len ľudia, ktorí si to vyšli až hore. Ja som sa aj tak rozhodla ísť . Je škoda byť niekde a nevidieť ako tam ľudia skutočne žijú. V Taose a vlastne v celom Novom Mexiku je úplne odlišná architektúra. Páči sa mi . Je čistá a jednoduchá . Ľudia tu naozaj ,,žijú” 😂 . Všade bol pomerne ruch a my sme mali menší rozchod na hodinu. Ja som veľmi nezvyčajne robila ďalšie fotky a kúpila darček pre moju mamču. Na večeru sme mali niečo mexické. Je to to najlepšie, čo sme mali počas výletu a bolo to výborné. Večer počas meetingu sa stala zlatá vec. Gretchen hovorila svoj najlepší žážitok a povedala , že to bolo rozprávanie so mnou. Že sme sa rozprávali o svaloch, čo všetkých pobavilo. Už nás čakal len spánok a presun na naše posledné miesto, Santa Fe.

Naty

Utorok 20.8

Utorok začal veľmi dobre. Zobudila som sa s pocitom vnútornej radosti. Neviem to úplne vysvetliť, ale je to také vnútorne ,,svedectvo” že veci budú dobré. Nemusí sa ani udiať nič špeciálne, ale vy ste stále šťastný. Presne tak som sa cítila ja. Nevedela som či v škole nastane nejaká zmena, či si nájdem priateľov alebo niečo iné, proste som bola naozaj šťastná a tešila som sa do školy. Moja prvá hodina (7 period) bola umenie. Bola to naozaj úžasná hodina. Naša učiteľka je dosť bláznivá( v dobrom slova zmysle). Máme tam dosť voľnosti čo sa týka umenia. Neskutočne sa mi páči, že nás podporuje aby sme nenasledovali ostatných a snažili sa vyjadriť seba, alebo aby sme robili veci pre zábavu. Okrem toho veľa času trávime vonku a počúvame hudbu ( nevadia jej ani moderné pesničky a niekedy si dokonca aj zatancuje). Je naozaj vtipná. Veci berie s humorom a ľahkosťou. Na našom prvom ,,diele” sme začali pracovať hneď v ten deň. Dala nám kusy látky, gumičky a my sme mali niečo vytvoriť. Najskôr sme to namočili do vody a potom sme to zas namočili do modrej farby. Podľa toho aký tmavý odtieň chcete, tak dlho to tam necháte namočené. Vybrali sme to a nechali uschnúť na slnku.

Nasledovala angličtina. Je to vážne úžasná hodina a dobrá správa je, že domáce úlohy dostávať nebudeme. Potom prišla 15 minútová pauza. Tá sa ani moc nedala využiť na vlastné účely, kedže tento týždeň bola táto prestávka venovaná Access/ Ex Ed. Access je pre všetkých ľudí v podstate dobrovoľne-povinný. Čo to vlastne Access je ? Je to týždeň výletov. Celá škola je proste preč (to myslím úplne vážne). Máte teda možnosť si vybrať zo 41 rôznych výletov, čo je naozaj úžasné. Sú rôzne zamerané( hiking, camping, múzea a umenie…) a preto sa aj líši cena. Ja som sa svojho prvého access meetingu nezúčastnila, pretože som stále nemala vybratí výlet. Tie na ktoré som chcela ísť boli samozrejme plné, takže som sa stále ešte rozhodovala. Záver bol taký, že ja sa access týždňa nezúčastním. Čo pre mňa znamenalo voľnú prestávku. Snažila som sa spomenúť, kde som mala včera všetky hodiny a vybrala som sa na US history. Kedže to bol môj šťastný deň, tento predmet sa tiež zmenil. Jednoducho sa s veľmi prísnej učiteľky stal milý človek( má veľmi zaujímavý spôsob výučby a ja si v podstate všetko pamätám z hodiny). Vyžaduje disciplínu, ale je veľmi ochotná a keď niečo neviete pomôže vám. Môj obed sa tiež zmenil. Spoznala som sa s pár ľuďmi a vytvorila priateľstvá. Už nasledovali len posledné 3 hodiny. Chémia, biológia a matika. Všetky boli naozaj iné. Povedala by som že lepšie, ale nie som si istá či to len jednoducho nebolo mnou. Ešte som na svoj prvý deň jednoducho pripravená nebola.

Streda 21.8

V stredu sa menil rozvrh. Kvôli access sa zrušili posledné 3 hodiny a nahradil ich 2 hodinový meeting. Ešte k tomu sa nám tretie period vymenila za štvrtú. To som si ja ako inak nevšimla, čo by za normálnych okolností až taký problém nebol. Problém bol v tom, že moja štvrtá period je chémia. Konkrétne to mal byť Test z chémie na ktorý som sa samozrejme nenaučila. Takže svojich 5 minút na prestávku som strávila sedením v triede US history a na konci prestávky mi moja učiteľka povedala, že som v zlej triede. Ani si neviete predstaviť ako rýchlo som utekala do učebne chémie a rozmýšľala čo idem robiť. Prišla som teda na hodinu a nejakým zázrakom som to stihla tak, že som nemala žiadne meškanie. Začali sme písať test, a záver ? Mala som 14 bodov z 20. Bola som celkom spokojná, a ešte lepšie je, že tento test sa nebude brať vážne. Svoj access meeting som strávila s jednou skupinkou študentov a počúvala o čom bude ich trip. O mojej budúcnosti ohľadom budúceho týždňa stále nebolo rozhodnuté. O druhej som sa vydala domov, spravila si úlohy a išla na tréning. Trošku smutnejšia správa, moje krásne dielo na výtvarnej sa nejakým zázrakom stratilo. Asi sa niekomu páčilo až tak, že bez neho nevedel odísť 😂  . Spravila som si teda nové a musela znova počkať kým farba uschne a potom na tom začať robiť.

Štvrtok 22.8

Access vybratý 😍 . Je to síce neuveriteľné, ale uvoľnilo sa miesto na výlet do Nového Mexika. Bonus k tomu je, že je to fotografický výlet za čo som neskutočne vďačná. Odchádzam v nedeľu 25. 8 a vraciam sa 30.8. Dôležitá informácia ! Na tripy sú zakázané nosiť mobily. Ide hlavne o to aby sa vytvorili reálne priateľstvá, čo je v dnešnej dobe a hlavne tu dosť problém. Začala som pracovať na svojom novom umeleckom výtvore ( páči sa mi menej než ten predošlý, ale čo už narobím). Vyučovanie prebehlo hladko (tento krát som sa znovu pozrela na svoj novo zmenený rozvrh a prišla na správnu hodinu načas a správne pripravená). Prišiel koniec dňa a v podstate aj koniec vyučovacieho týždňa. V piatok bol access deň. Kedže náš trip je z polky campingový, tak sme potrebovali zistiť či máme všetci stany, všetky veci a ďalej sme mali na pláne malý fotografický výlet. Večer ma čakal koniec try outs tréningov a konečne rozdelenie do tímov. Dostala som sa teda do B tímu s čím som celkom spokojná. Trošku sa pochválim: spolu s jednou ďalšou babou mám najlepšie podania zo všetkých.

Piatok 23.8

Dnešný deň bol poriadne zaujímavý. Zistili sme že jeden stan je pokazený, takže sa musí súrne nájsť náhrada. Na výlet je potrebná kamera, kedže ja svoju kameru nemám jedna mi bola zapožičaná zo školy. Naozaj robí krásne fotky a na dnešnom tripe sa to ukázalo. Niekoľko fotiek je naozaj pekných a teším sa keď si ich nechám vyvolať. V podstate som už z balená na svoj skoro týždenný výlet . Teším sa a dúfam že si nič nezabudnem.

Bonusová informácia… Jedna hodina v škole trvá presne 60 minút.

Naty

Pondelok 19.8

Kedže veľa času počas našej výmeny budeme tráviť v škole, myslím že každí výmenný študent sa snaží urobiť čo najlepší prvý dojem. Tak ako nás učili na všetkých meetingoch, prvý dojem je len jeden. No úprimne, nie je to tak jednoduché ako sa zdá. Okrem toho že sa snažíte byť príjemný na ľudí okolo vás a o to aby si vás ľudia obľúbili, tak sa musíte sústrediť aj na ďalšie veci. Školy v Amerike sú ako veľké bludiská, takže rozhodne sa musíte sústrediť aby ste sa nestratili. Snažíte sa prísť na hodinu ešte predtým ako začne a času na zoznamovanie moc nie je. Do toho cítite stres z prvého dňa školy, nového miesta a všetko dokopy.

Trošku sa pokúsim vysvetliť tento školský systém. Za prvé, je absolútne iný ako náš. Musíte sa na to pripraviť, aby to pre vás nebol až taký šok. Funguje to tu na dva semestre, čo by sme ešte mohli povedať, že je podobné nášmu prvé a druhému pol roku. Je to celkom podobné, ale v Amerike si na konci jedného semestra môžete zmeniť predmety (tie si teda môžete zmeniť aj inokedy ale k tomu sa dostaneme neskôr). Máte len 7 predmetov, ktoré sa opakujú skoro každý deň. Minulé roky sa im opakovali hodiny každý deň, no tento rok zmenili systém. Pre mňa je to väčšia výhoda, kedže ja som na ten predošlý zvyknutá nebola a tomuto som sa rýchlo prispôsobila. Rozhodne to narobilo prvé dni veľký zmätok ako pre žiakov, tak aj pre učiteľov. No časom, keď už sa v tom začnete orientovať, uvedomíte si že je to veľmi jednoduché. Každý deň máte teda len 6 hodín (6 periods). Najzaujímavejšia je teda 7 ( period) . Tá sa od utorka každý deň posúva o jednu hodinu neskôr. Napríklad: – moja siedma period je umenie (art), v utorok teda 7 period nahradí prvú – v stredu zasa nahradí druhú a takto to pokračuje do konca týždňa Pondelok je teda jediný deň kedy vám periods nasledujú postupne ako ich máte očíslované.

Ďalšia super vec je, že predmety v škole si môžete vybrať podľa vlastného záujmu. Čo je podľa mňa tá najväčšia a najlepšia zmena ohľadom školy. Na Slovensku a vo veľa iných krajinách sa musíte učiť všetko naraz ( aj to čo vás nebaví, tu si vyberiete len to, čo chcete naozaj študovať). Ešte pred prvým školským dňom si musíte vybrať školské predmety. Pomáha vám s tým jeden z najmilších ľudí akých poznám. Jej meno je Lauren a je neskutočne ochotná. Je niečo ako školská konzultantka a pomáha žiakom s rozvrhom, s problémami a s ďalšími vecami. Podľa toho čo chcete a akú náročnosť chcete vám spraví rozvrh. Ten si teda môžete do prvých dvoch týždňov zmeniť (ja ako výmenný študent si môžem zmeniť rozvrh kedykoľvek). Vyučovanie začína o 8.05 ráno a končí o 3.20 poobede. Medzi tým máte 45 minútovú prestávku na obed, jednu 15 minútovú na oddýchnutie a potom už len 5 minút na presun z jednej triedy do druhej. V škole sa teda môžete pohybovať neobmedzene a na obed môžete chodiť von. Našťastie tu nemusím nosiť nijaké školské karty na krku ani nič podobné. Jediná vec čo ma stále prekvapuje je to, že sa v škole pohybujú vždy dvaja policajti. Ešte trošku ku športom. Na každé ročné obdobie, si môžete vybrať vždy nejaký šport. Naozaj ich tu berú vážne a ak sa niekam prihlásite, musíte odovzdať niekoľko dokumentov. Ja som si zatiaľ vybrala volejbal na jeseň a soccer na jar.

Triedy

V Amerike idete na strednú školu z 8 triedy(9 nemajú). Prváci na strednej sú freshman, druháci sophomore, tretiaci sú junior ( to som ja) a štvrtáci sú senior. Nemáte žiadneho triedneho učiteľa a rovnaké triedy. Je zázrak, ak vôbec máte viac ako jeden spoločných predmet s nejakým žiakom. Okrem toho, že stále stretávate iných žiakov, tak sa striedajú aj ročníky. Ja som napríklad na biológií s prvákmi a na umenie chodia študenti so všetkých ročníkov. Triedy sú pekné a veľké. Každá trieda patrí jednému učiteľovi, takže keď viete ktorá trieda patrí komu ľahko učiteľov nájdete. Ďalší rozdiel je v tom, že všetky svoje hodiny učiteľ odučí v tej istej triede(jeho triede). Na hodinách je zakázané používať mobil. V každej triede visia vrecúška na umiestnenie mobilov. Na začiatku hodiny ho tam dáte a na konci si ho zoberiete späť( veľa ľudí ho tam zabúda). Na oplátku ale môžete používať notebook. Je to zaujímavé, lebo veľa veci sa tu robí elektronicky. Ešte aby som nezabudla, v každej triede a pri každom stole máte na zemi zástrčky. Úlohy vám učitelia posielajú na google classroom. Celé to tu teda viac funguje elektronicky. Keď chýbate na hodine, nikto z toho nerobí žiadnu vedu. Idete na google classroom a tam zistíte, čo máte ďalej robiť( toto som stále ešte nepochopila). Nemusíte ale nosiť žiadnu ,,ospravedlnenku” čo je výhoda. Posledná vec k triedam v tomto blogu, nemajú tu zvonenia. Keď si nedáte pozor a prídete neskoro na hodinu, je to váš problém a nikto to špeciálne nerieši.

Naspäť k môjmu prvému dňu. Ráno mňa a moju sestru zaviezla host mum do školy. Obe sme boli napäté, pretože to bol pre nás obe prvý deň na novej škole. Ja som to mala ešte trošku náročnejšie. Moja prvá hodina bola band a tá ako jediná, sa nachádza v priestoroch aspénskej middle school. Takže som sa z jednej budovy musela presunúť do druhej. Nachádzajú sa v tom istom areáli, takže to nebolo až tak strašné. Hodina bola fajn, hlavne sme sa zoznamovali a rozprávali o pláne na tento semester. Prišiel koniec a popravde, skoro celú cestu som bežala naspäť na strednú nájsť svoju ďalšiu triedu( mala som len 5 minút a nevedela som kde čo je ). Prekvapivo som na svoju ďalšiu hodinu prišla načas. Bola to angličtina a rozhodne tá najlepšia hodina v ten deň. Je to voľnejšia hodina a ide hlavne o to, aby si sa uvoľnil, cítil dobre a sám sebou. Bola to veľmi zábavná hodina a neskutočne som sa tam nasmiala. Potom prišla ta horšia časť dňa. Čakala ma US history na čo som sa úprimne dosť tešila. Na hodine sa to trošku zmenilo. Učiteľka je veľmi prísna, čo ma najskôr dosť vystrašilo. Aj som rozmýšľala o zmene tohto predmetu ale zároveň viem, že sa na tejto hodine veľa vecí naučím. Hodinu vždy začína 5 minútovými otázkami( čo je to história … a my potom o tom disktujeme). Z hodiny som neodchádzala s úsmevom ale tak čo, predsa to bol len prvý deň. Čakalo ma 45 minút na obed. Vybrala som sa teda do jedálne ale bola tak plná, že ľudia sedeli na zemi. Ja som si našla lavičku, najedla sa a prichystala sa na ďalšiu hodinu. Chémia bola celkom fajn. Máme super učiteľa, ktorý naozaj dobre vysvetľuje. Potom prišla biológia a to bol asi najhorší predmet v ten deň. V podstate to nebolo až tak zlé, len som moc nebola spokojná s mojím prvým dňom a to sa prejavilo na tejto hodine. Myslela som si, že vytvoriť priateľstvá bude úplne jednoduché a že sa mi to podarí hneď v prvý deň. Nepodarilo sa mi to žiaľ hneď a musela som si na to počkať ešte pár dní 😀 . Potom ma už čakala len posledná hodina. Algebra bola prekvapivo zaujímavá a trošku mi to zdvihlo náladu. Rozprávala som sa tam s ľuďmi a pochopila som dosť vecí. Takže záver môjho prvého školského dňa? Moje pocity sa celý deň stále menili, chvíľu som bola spokojná , potom zasa nie a tak dookola. Teraz už po pár dňoch viem , že som si vybrala super predmety a stretla nových, milých ľudí. Môj deň sa ale absolútne zmenil na volejbale. Bol to ten najlepší tréning doteraz. Úplne som vypla svoju myseľ a konečne sa sústredila na niečo iné ako na školu. Moja rada, nikdy nerob unáhlené závery.

Nedeľa 18.8

Dnes to vyzeralo na poriadne nudný deň. Pôvodne sme spolu s mojimi sestrami nemali nič v pláne, potom nás aj niečo napadlo ale všetko sme rýchlo zavrhli.Teda skoro všetko. Rozhodli sme sa lanovkou vyviesť na najvyšší možný vrch v Aspene. Museli sme sa teda najskôr dostať do centra mesta. Kedže nikto nebol doma, vybrali sme sa tam autobusom. Stále som hotová z toho, že len vojdete, sadnete si a veziete sa bezplatne. Ako inak za chvíľu sme boli v centre. Vybrali sme sa teda na lanovku a išli sme asi 15-20 minút hore. Ďalšia super vec je, že v kabínke sme boli sami, cez Bluetooth sme spárovali mobil s kabínkou a pustili hudbu. Bolo super mať tak krásny výhľad a k tomu si ešte užívať obľúbenú hudbu.

Hore

To bolo niečo úžasné! Nádherný a naozaj nezabudnuteľný zážitok! Všade okolo nás bola nádherná príroda ale aj pomerne dosť ľudí (Naozaj nečakané 😂 ). Tiež sa tam konala svadba, čo bolo zlaté. Naozaj vynikajúci výber miesta, na tak dôležitú životnú udalosť. Hrala im tradičná aspénska kapela, všetci sa dobre bavili a tiež si užívali nezabudnuteľný výhľad rovnako ako my. Spravili sme si naozaj pekné fotky, najedli sa, trošku poprechádzali a vrátili naspäť do mesta.

Ešte jedna z posledných vecí tohoto blogu: Na začiatku keď nastúpite na lanovku, vám zamestnanci ski resortu spravia fotky. Po ceste späť si ich môžete zakúpiť a tak zvečniť svoj aspenský zážitok. My sme s tými našimi spokojné neboli, takže sme si ich nevyzdvihli. Na večeru sme si spravili koláč a rozmýšľali o svojom pondelku (prvý školský deň).