Nie sme kamaráti, sme rodina

Piatok 6.9

Dnes som sa úprimne tešila do školy. Oprava, nie tak úplne do školy, ale skôr na to, čo prišlo potom. Tento týždeň sme mali trošku zmenený rozvrh. Mali sme všetkých 7 hodín ( nie len 6) . Každá mala len 30 minút, čo bolo lepšie. Pre mňa bol piatok ešte o niečo kratší. Čakal ma prvý dištrikčný Rotary meeting. Konal sa v meste Crested Butte. Je to malé, krásne mesto s obrovskou históriou. Mali sme sa tam stretnúť o 5 hod. a cesta z Aspenu trvá 3 a pol hodiny. Musela som vynechať svoje posledné dve hodiny (biológiu a matiku) a odišla som zo školy skôr. Môj yeo ma vyzdvihol a zaviezol do Carbondale. Odtiaľ som už cestovala so Stefanom a Tami. Po ceste sme sa hlavne rozprávali a obdivovali krajinu. Cesta ubehla rýchlo a už aj sme boli v Crested Butte. Mali sme sa stretnúť v kostole. Bol malý ale pekne vybavený. Počkali sme kým dorazia všetci študenti aby sme mohli začať. Začali sme zoznamovaním a snažili sme sa zapamätať si mená ostatných. Aspoň ja som sa snažila a je to poriadne náročné. Dostali sme tričká a fľašu na vodu. Mohli sme si vybrať akú veľkosť trička chceme. Ja som si ako inak zobrala o 2 čísla väčšie 😂  . Na radu prišlo predstavovanie pred všetkými členmi rotary a niekoľko inštrukcií ohľadom ďalšieho dňa. Ešte sme si vymenili medzi sebou piny a išlo sa ,,domov”. Dokopy je v Colorade v mojom dištrikte ( sú dva) 21 výmenných študentov. Z toho 8 dievčat. To bol dôvod, prečo dievčatá mohli zostať spolu ubytované v jednom dome a chalani boli rozdelení do troch rôznych. Večer sme sedeli pri ohni a opekali marshmallows. Museli sme sa znova predstaviť kvôli neschopnosti zapamätať si mená ostatných😂. V našom dome v Crested Butte sme si v noci ešte spravili čajíky( bola tam večer zima + pozdravujem môjho obľúbeného človeka s rovnakou láskou k čaju) a potom sa už išlo spať. Bol to príjemný večer a musím povedať, že všetky dievčatá a celkovo všetci študenti si veľmi rozumieme, mám ich naozaj rada . Zajtra nás čakalo ďalšie skoré ranné vstávanie. Náš dom alebo čo to vlastne bolo bol krásny a mal ping-pongový stôl a stolný futbal 😂 .

Kostol

náhodný dom

náhodný dom

Sobota 7.9

Naša host mum nám spravila ráno raňajky a my sme už len čakali, kým nás niekto z Rotary príde vyzdvihnúť. Bývali sme asi 7 minút cesty autom, takže sme tam boli za chvíľu. Doobeda sme počuli toľko informácií, že môj mozog ich rovno začal aj zabúdať 😂. Bolo to nevyhnutné ale veľmi únavné. Na obed sme išli na naozaj malú túru. Nebolo to náročné a spravili sme si tam fotky s vlajkami. Niektorí jednotlivci si svoje vlajky dokázali zabudnúť a buď sa k niekomu pripojili alebo len tak postávali. Mali sme na chvíľu rozchod a mohli sme si vybrať medzi mini golfom, lezeckou stenou, trampolínou a ešte zopár atrakciami. Kúpili sme si aj piny z tohto miesta a išlo sa na atrakcie. Mne sa podarilo na lezeckej stene spadnúť ( na začiatku) a keď som sa pokúsila vyliezť ešte raz, išlo to bez problémov. Vrátili sme sa naspäť do kostola a čakala nás aktivita. Rozdelili sme sa do tímov a dostali sme miesta, ktoré máme nájsť a spraviť si s nimi fotky. Niektoré boli naozaj vtipné a musím povedať, že sa mi páči, akí sú tu ľudia ochotní. Predstavte si, že by na Slovensku za vami prišla skupina tínedžerov, že s vami potrebuje fotku. Už vidím tie zdesené pohľady 😂 . Bolo to zábavné a moja skupina bola prvá, ktorá spravila všetky fotky. Čakala nás už len večera a menšia babská ,,párty”. Hudba a hranie stolného futbalu bohato stačilo ( ďakujem Yohanne za hry).

This is our family

Nedeľa 8.9

V nedeľu ráno nás čakali raňajky ako v sobotu a posledné chvíle spolu. Pred odchodom domov sme mali napísať list. List je určený nám . Prečítame si ho na konci našej výmeny. Bolo to ťažké napísať a bude to ťažké čítať. Napísala som veci, ktoré dúfam splním a budem tu žiť na plno, no nie len tu. Chcem žiť naplno celý svoj život. To som si odkázala aj vo svojom liste. Na konci som ho dala podpísať väčšine ľuďom. Niektorí mi dokonca napísali aj odkaz, no žiaden som nečítala. Bude to pre mňa prekvapenie a dúfam že príjemné. Rozlúčili sme sa a čakala nás už len cesta domov. Po ceste najskôr svietilo slnko a za chvíľu už pršalo. Typické počasie pre Colorado. My sme si chceli spraviť ešte fotky na niektorých miestach po ceste. Počasie nás neodradilo a my sme si síce upršaní, ale šťastní spravili fotky. Z Carbondale ma odviezli domov moji rodičia a prišiel záver víkendu.

Naty

Pridaj komentár

Design a site like this with WordPress.com
Začíname