Začalo to celé v pondelok ráno. Hoci som mala čas na vyrovnanie sa s časovou zmenou, môj mozog sa to rozhodol nevyužiť. Stále funguje podľa slovenského času čo znamená, že v noci som plná energie a cez deň cítim únavu. Vstala som teda dosť skoro, napísala blog a išla sa najesť so svojou rodinou. S mojou host sestrou Caroline a jej kamarátkami sme sa vybrali na jedno jazero si zaplávať. Kedže v Aspene je všetko neuveriteľne blízko, cesta trvala asi 5 minút. Po zistení že voda je dosť studená, sme trošku naše plány museli zmeniť. Namiesto plávania sme sa rozhodli pre niečo dobrodružnejšie. Čo môže byť lepšie ako skákanie z mosta do vody ? Hoci to chcelo dosť odvahy, bolo to úžasné. Ako správna partia tínedžerov, naša hlasná hudba a veci rozložené do polovice mosta zaujali pozornosť naokolo.

Kedže moji obaja host rodičia sú z Brazílie, často mávame na jedlo niečo brazilské. Zatiaľ som si veľmi zamilovala ich sladkosti. Síce sú veľmi sladké, ale raz za čas to neuškodí. Prišiel čas na poobedné oddýchnutie. Samozrejme to malo spojitosť s Netflixom. Ešte sme stihli vyraziť na malú prechádzku a museli sa ponáhľať späť.

6 hodín večer
V tedy sa začal najťažší tréning môjho života. Ešte pred príchodom do Ameriky, som sa rozhodla pridať do volejbalového tímu. Samozrejme sme v Amerike, takže to nemohlo byť také jednoduché. Ak sa chcete pridať do volejbalového tímu, tak musíte ísť na try-outs. Novinka bola, že try-outs z volejbalu budú trvať 10 dní. Predstavovala som si zopár kondičných cvičení, podania a podobne. Realita… 2 hodiny najťažšieho kondičného tréningu v mojom živote . Dokopy máme 4 trénerov. Len pre zaujímavosť na prvé try- out prišlo 45 dievčat. Telocvičňa je úžasná, veľká, pekná, moderná a plná školských úspechov. Po tréningu sme všetci potrebovali poriadnu sprchu, najedli sa a okamžite šli spať s myšlienkou na zajtrajší tréning.

Utorok
Dnes nás čakal výlet do mesta. Ja s mojimi setrami sme sa vybrali autobusom aby som sa vedela trochu orientovať. Rozhodne si nemusíte chystať peniaze, kedže cesta autobusom je zdarma. Platí to na všetky autobusy. Keď chcete zastaviť, len potiahnete za žltý špagát natiahnutý po oboch stranách autobusu. Mesto je malé, nudiť sa v ňom ale určite nebudeš. Môžeš navštíviť Múzeum umenia . Je zdarma a môže tam prísť ktokoľvek a kedykoľvek. Bolo veľmi zaujímavé a autori vedia naozaj zaujať. Na autobusoch a umení toho teda veľa neminieš. Takže kde môžeš?


Z mesta sme sa vrátili okolo 1 poobede a o tretej ma čakali prvé školské vybavovačky. Kedže som sa prihlásila na volejbal, musím mať spravenú lekársku prehliadku. Háčik je v tom, že to musí byť prehliadka spravená americkým lekárom. Zajtra ma teda čaká prvá lekárska prehliadka v Amerike. Kvôli tomu že stále nemám spravený fyzický test, som žiaľ musela vynechať dnešný tréning. Aspoň si moje nohy trošku oddýchli 😂 . Ďalšiu vec ktorú som stihla v škole vybaviť bol môj rozvrh. Okrem toho že sú tu neskutočne milí ľudia, sú aj veľmi nápomocní. No úprimne, vybrala som si pomerne ťažké predmety. Vybrala som si teda biológiu, chémiu, matematiku, US history, Umenie, ELL(je niečo ako voľná hodina) a band. Aspoň že som dostala možosť zmeny kedykoľvek. Každý deň začínam o 8.05 a končím o 3.20. Streda sa teda stáva oficiálne mojim najobľúbenejším dňom, kedže budem končiť o druhej. Nesmie chýbať ani 45 minútová pauza.
